Naprieč časom - Liečivá voda

Už okolo roku 1750 našli cigeľskí robotníci pri výkope studne fľašu s pergamenom s maďarským textom o slanej vode. Samotný prameň objavil miestny pasier dobytka. Presnejšie jeho krava, ktorá mu stále odbiehala do neďalekého močiara. Zlákala ju silná slaná chuť.

Takmer o sto rokov neskôr tu maďarský lekár Ištván Ambrózy dal vykopať studňu a prameň dostal meno Ištvanus. Neskôr ho premenovali na Stephanus a dnes ho poznáme pod menom Štefan. Postupne pod Busovom našli ďalšie minerálne pramene Ludovicus, Apolo, Slovan, Glória.

V katastri obce vykopali jazero, vyrástla kúpeľná budova, prvá plniareň i turistická chata. Z nej sa časom stala detská ozdravovňa so školou. Kronika obce Cigeľka uvádza, že v roku 1940 tu bol značný kúpeľný ruch, návštevnosť však bola limitovaná nedostatkom ubytovacích priestorov.

Po roku 1940 plniareň zamestnávala dvadsať ľudí a voda sa expedovala nielen po Československu, ale i do zahraničia. Po páde režimu plniareň vystredala niekoľko majiteľov, produkcia minerálnej vody dramaticky klesla.